S touto otázkou sa stretávam veľmi často a aj keď znie jednoducho, odpoveď taká jednoduchá nie je.

Každý pes je individuálny a preto, čo sadne jednému psovi, nemusí druhému (to platí vo všeobecnosti pre viacero oblastí – obojky proti kliešťom, (ne)strihanie srsti, oblečenie pre psa,...).

Skúste si nájsť 5 minút času na to, aby ste sa dozvedeli ako správne kŕmiť vášho psa, pretože na rozdiel od vás, pes si za svoju stravu nezodpovedá sám, vy ste tí, čo mu dávajú jesť. Správna strava je základ všetkého. Zdravotné problémy ako zubný kameň a kazy, vypadaná resp. matná srsť a iné kožné problémy, podvýživa, nadváha a následné problémy s kĺbmi – to všetko priamo súvisí so stravou, akú pes prijíma. Dosť často počúvam vetu: „No náš Dunčo, ktorého sme mali u babky na dvore, sa dožil možno aj 17 rokov a dostával len zvyšky od večere...“ Vzhľadom na podmienky v akých psi na dedinách žijú, k životu (resp. živoreniu) na 15m2, v horšom prípade na reťazi pri búde, mu asi naozaj stačili tie zvyšky od večere...  Takže pred tým, než začnete niečím takým argumentovať, zamyslite sa prosím nad kvalitou života takého psa a či by ste také niečo chceli aj pre toho svojho.

Ale aby sme prešli k samotnej strave, medzi majiteľmi psov je pomerne bežné, že jednotlivé typy krmív spolu miešajú, alebo používajú striedavo. V prípade, že psík so striedaním, alebo miešaním nemá žiadne ťažkosti (zažívacie), môžete to tak robiť, ale nevidím pre to žiaden pádny dôvod. Pes nie je ako človek, že potrebuje neustálu zmenu a obmenu jedálnička. Naopak je oveľa vhodnejšie zvážiť, ktorý typ krmiva chcete používať a ak vám (a hlavne vášmu psovi) bude vyhovovať, tak používať výhradne ten.

Čo sa týka doplnkov stravy ako kĺbová výživa, o tom sa dočítate viac napr. tu. Ak to však veľmi skrátim, tak kĺbová výživa je vhodná hlavne u šteniat v období rastu, u dospelých psov v záťaži (aktívne športy) a u psov seniorov. To isté platí aj o vitamínoch. Tak ako u ľudí, zvýšený prísun vitamínov neuškodí, hlavne v čase rekonvalescencie po nejakom úraze, v čase choroby, alebo aj ako prevencia. Avšak na druhej strane, zdravý dospelý pes, pokiaľ má kvalitnú stravu (a nejedná sa o BARF) a nie je v záťaži, tak nejaké extra doplnky v princípe nepotrebuje.

Na záver tohto úvodu do problematiky stravovania si dovolím taký môj osobný názor: Nie vo všetkom platí, čo je drahšie, je aj lepšie, ale teda pri cene granulí 5€ za 12kg to asi žiadna výživová hitparáda nebude. Každý si samozrejme musí zvážiť, koľko môže a chce investovať do stravy pre psa, ale ako som už spomínala, nekvalitná strava sa určite prejaví na zdravotnom stave psa. A veterinárna starostlivosť vás vo finále vyjde určite drahšie.

Momentálne máme na trhu viacero možností, ako a čím kŕmiť svojho psa, z ktorých si môžete vybrať. Stručne spomeniem všetky a potom sa bližšie budem venovať asi tej najpopulárnejšej a to suchému krmivu - granuliam.

 

BARF

Názov BARF je anglická skratka pre Bone and rawfood = kosti a surová strava. Základom tohto typu stravy je surové mäso rôznych druhov, vnútornosti, kosti a zelenina, prípadne ovocie a iné suroviny.

Výhodou tohto spôsobu stravovania je, že vidíte, čo psovi presne dávate a tento typ stravy je zároveň najbližší prirodzenej strave pre psa. Nevýhodou je určitá časová náročnosť na prípravu jedla, potrebné znalosti na to, aby bola strava dostatočne vyvážená a v neposlednom rade aj cenová náročnosť, ak chcete používať kvalitné suroviny. Občas býva problematická aj logistická stránka veci ak radi a často cestujete, nie je úplne jednoduché mať vždy všetko každý deň nachystané. A v neposlednom rade, ak máte veľkého psa, alebo viacero, určite budete potrebovať veľkú mrazničku/chladničku :-)

Koho by BARFovanie zaujímalo viac, určite odporúčam knihu od Kateřiny Novosádovej: „BARF – Krmení psa přirozenou stravou" a jej pokračovania.

Knihu kúpite napr. tu (dajú sa kúpiť aj všetky diely naraz tu)

 

VARENÁ STRAVA

Princíp varenej stravy je podobný ako pri BARFe, len sa suroviny tepelne spracujú. Dôvodom, kvôli ktorému ľudia volia tento postup je to, že pri varení sa zničia prípadné parazity a nebezpečné baktérie. Výhody a nevýhody tohto spôsobu sú totožné s BARFom.

Upozornenie: BARF a varená strava určite nie je to isté, ako dávať psovi zvyšky od večere! Samozrejme, ak vám ostane na tanieri paradajka, kúsok vareného mäsa, alebo trochu ryže, psovi to neuškodí, ale nerobte z toho prosím pravidlo. Naše (ľudské) jedlá sú väčšinou výrazne dochutené (solené, korenené, pikantné,...), prípadne upravené nezdravým spôsobom (vyprážané, údené, pečené,...), čo pre psa nie je v žiadnom prípade vhodné!

 

KONZERVY

Na trhu v dnešnej dobe nájdete veľa konzerv, ktoré možno v zásade rozdeliť do dvoch skupín - kompletné a doplnkové. Kompletná konzerva obsahuje spravidla mäso s nejakou prílohou, doplnené o minerály a vitamíny – čiže je to plnohodnotná (kompletná) strava. Doplnkovú konzervu by ste mali používať v spojitosti s iným mokrým či suchým krmivom (čiže ako doplnok), čím získate v podstate kompletnú stravu. Pozor však na to, ak ju budete pridávať ku granuliam, nezabudnite, že sa tým zvyšuje celková kŕmna dávka – čiže ak adekvátne neznížite objem granúl, pes vám môže časom začať priberať...

 

SUCHÉ KRMIVO - GRANULE

Toto je asi najčastejší typ stravy pre psa. Sú jednoduché na skladovanie, na prípravu, cenovo dostupné a na trhu je nespočetné množstvo možností, z ktorých si každý môže vybrať. Avšak to čo je aj plusom je zároveň aj mínusom – ako si má človek z takého množstva granulí vybrať tie správne? Nie je ľahké sa vedieť orientovať v tej záplave možností, hlavne ak máte šteniatko a eštelen začínate so všetkým čo súvisí so psím svetom.

Základným rozdielom v suchom krmive je technológia výroby, ktorá delí krmivo na extrudované, pečené, lisované a polosuché. Keďže kvalita krmiva môže byť rozdielna aj v rámci jednotlivých technológií, je oveľa dôležitejšie čo krmivo obsahuje, ako to, akou technológiou je vyrábané. (Avšak kto by si chcel rozšíriť svoje znalosti info nájde napr. tu).

Určite ste sa stretli s delením granulí na prémiové, superprémiové, ultraprémiové, naturálne, organické, holistické,... Avšak z pohľadu aktuálnej legislatívy neexistujú žiadne kritériá pre zaradenie krmív do týchto kvalitatívnych kategórií, preto je vždy nutné sledovať primárne zloženie krmiva. Iba to vám do určitej miery povie, či je krmivo kvalitné, alebo nie. Len do určitej miery preto, lebo podstatnou časťou toho či je krmivo kvalitné nie je len samotné zloženie, ale hlavne kvalita vstupných surovín (a o tom už informácie na obale bohužiaľ nenájdete - v tomto prípade poslúži na orientáciu napr. renomé výrobcu a továreň, kde sa krmivo vyrába,...)

Čo teda nájdete na obale krmiva sú väčšinou dve tabuľky, medzi ktorými ľudia občas nevedia robiť rozdiely, alebo nevedia, čo znamenajú. (Pod článkom sú uvedené konkrétne príklady tabuliek uvedených na obaloch krmiva, usporiadané podľa zloženia od vhodných, po vyslovene nevhodné.)

Tabuľka 1 - ZLOŽENIE:

Prvou časťou zloženia krmiva je samotné zloženie. Jedná sa teda o časť, kde sú uvedené jednotlivé suroviny krmiva. Suroviny sú v tomto zozname zoradené vždy zostupne tzn. surovina, ktorá je uvedená na prvom mieste je v krmive zastúpená v najväčšom množstve. (Avšak medzi týmito surovinami nemusíme nájsť všetko, čo krmivo obsahuje. Konzervačné látky sa v zložení napríklad neuvádzajú a sú uvedené väčšinou zvlášť ako technické aditíva.)

Vzhľadom k tomu, že psy sú mäsožravce, je vhodné, aby zdroje bielkovín a tukov boli hlavne z živočíšnych zdrojov. Preto by mala byť na prvom mieste v zložení nejaká živočíšna zložka. Môže to byť čerstvé mäso, sušené mäso prípadne múčka. Čo sa týka tukov, vždy je lepšie živočíšny tuk ako rastlinný. (Na druhej strane, rastlinné tuky obsahujú prospešné omega 3 kyseliny a teda nie je na škodu, ak sú živočíšne tuky rastlinnými doplnené. Avšak živočíšne tuky by mali v krmive prevládať.)

Na druhom mieste by mal byť nejaký zdroj uhľohydrátov – je ich veľké množstvo a sú medzi nimi veľké rozdiely. Dnes sú moderným trendom krmivá bez obilnín. V tých hrajú prím rôzne druhy zemiakov, strukoviny a zelenina. V podstate všetky tieto zdroje uhľohydrátov sú v poriadku. Medzi jedny z najčastejších zdrojov uhľohydrátov patrí ryža, ktorá je síce obilninou, avšak jej stráviteľnosť je pomerne dobrá a nie sú na ňu časté alergické reakcie.

Dôležitým faktorom pri výbere krmiva by tiež malo byť samotné spracovanie surovín. Je dobré, ak suroviny, ktoré sa do krmiva dávajú, boli čo najmenej spracované, pretože prejdú veľkým procesom spracovania pri výrobe samotných granulí. Vyberajte teda napríklad krmivo, kde je ryža namiesto ryžovej múky, sušené mäso miesto múčky, zemiaky namiesto zemiakových vločiek atď.

 

Tabuľka 2  - ANALYTICKÉ ZLOŽKY (DEKLAROVANÉ AKOSTNÉ ZNAKY):

Druhou časťou zloženia krmiva sú deklarované akostné znaky, ktoré vám vlastne hovoria, koľko čoho v krmive je. Deklarované akostné znaky obsahujú tieto dôležité informácie - množstvo bielkovín, tukov, popola, vlákniny, vlhkosť, množstvo vápnika a fosforu. Občas obsahujú ešte ďalšie informácie, ktoré ale nie sú legislatívne vyžadované a deklarovaných akostných znakoch nemusia byť uvádzané (napríklad množstvo nenasýtených mastných kyselín). Avšak pozor – dôležité nie sú iba absolútne hodnoty akostných znakov, ale ďaleko dôležitejšie sú ich zdroje (zase sme pri tej kvalite vstupných surovín).

Z toho všetkého vyplýva, že obe tabuľky spolu úzko súvisia a je potrebné sa naučiť ich čítať s porozumením.

Záverom by som ešte pre úplnosť informácií doplnila čo určite krmivo obsahovať nemá:

Do tejto kategórie môžeme zaradiť chemické konzervanty, ako sú BHA, BHT, propyl alebo sorban draselný, ďalej fosfáty, farbivá alebo dochucovadlá predovšetkým v podobe väčšieho množstva soli, ktorá je pre psov toxická, alebo Menadion, ako zdroj vitamínu K .

Ďalším výkričníkom v zložení na obale sú nešpecifikované suroviny, ako sú vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu, vedľajšie produkty rastlinného pôvodu. Tieto položky väčšinou ukrývajú odpad zo štandardnej produkcie. Ďalšou nevhodnou surovinou je napríklad sója, alebo bielkovinové hydrolizáty, ktoré majú vysoký obsah bielkovín, sú lacné a nahrádzajú kvalitné bielkoviny z mäsa.  

Suroviny, ktoré by som označila za nevhodné, ale v nižších cenových kategóriách krmív za prijateľné, sú pšenica, kukurica, alebo používanie iba rastlinných olejov. U kukurice a pšenice je dobré dať si pozor, že sú uvedené často v spracovanej forme napríklad v podobe múky. (Ale ak je možné tak sa takýmto krmivám vyhnite.)

Príklady zloženia rôznych granulí, z rôznych cenových kategórií od drahších po lacnejšie (informácie sú voľne dostupné na internete, avšak nechcem tu propagovať konkrétne značky):

EK

Zdroj: spokojnypes.sk